Sakra, veď si váž, to čo máš!!!

9. ledna 2012 v 15:26 |  Diary of one girl
Viem, že je tento článok dlhý, takže si ho asi väčšina z vás neprečíta do konca, ale je mi to jedno. Fakt ma to nezaujíma. Aj tak by som nestála o komentár typu: " pekné"..A tým, ktorí prečítajú patrí veľké ďakujem :))

Raz si hore, raz dole. Ja môžem konečne s pýchou vyhlásiť, že som hore! Neviem ako dlho budem, ale to ma vôbec netrápi. Momentálne je všetko podľa mojich predstáv. Tými " mojimi predstavami" nemyslím, že som dostala skvelý darček, páčim sa nejakému chalanovi, že mám nové tričko, nohavice, foťák,... To ma teraz vôbec nezujíma. Dnes som si totiž uvedomila pár vecí. Uvedomila som si, aká som bola nevšímavá a neskutočne obmedzená. Len sa sťažujem a mám klapky na očiach. Nevidím ( teda nevidela som) krásy môjho života, za ktoré som vďačná. Ale skutočne vďačná.
V pvom rade som vďačná za svoj život. Veď, koľko detí, ešte nenarodených, tú šancu nemalo. Šancu spoznať tento svet. Šancu žiť.
Som vďačná zato, že mám, čo jesť a piť. Koľko ľudí práve v tomto momente zomiera? A len kvôli hladu, či smädu.
Som vďačná zato, že mám kde bývať. A mám nielen dom, ale hlavne domov. Mám domov, do ktorého sa rada vraciam, domov, ktorý je mi útočiskom, domov, v ktorom mám svojich najbližších.
Som vďačná zato, že žijem v takej skvelej krajine. Bez atentátnikov, teroristov, občianskych vojen. Nikto tu nieje prenasledovaný za vieru, rasu,..( jasné, že je kopu krásnych miest, kde by som možno bývala radšej , ale teraz hovorím o bezpečnosti..)
Som vďačná za svoje zdravie, lebo to je najcennejšie.
Som vďačná, som vďačná, vďačná...

Mohla by som tu napísať ešte milión vecí, za ktoré som vďačná. Avšak dnes, som si uvedomila, že je tu niečo, čo som si nevážila. Alebo skôr som si neuvedomovala, že je to také cenné a dôležité.
S kamarátkou sme boli v sobotu snowboardovať a večer som šla ku nej. Nakoniec som u nej aj prespala. No jednoducho bolo skvele. A práve u nej mi akosi " trklo", čo mám, a čo ona nie. Nie, nemyslím to tak, že by mi mala závidieť alebo sa nad ňu povyšujem. V skutočnosti ju ľutujem.
Na svahu hnusne spadla a narazila si koleno. No, poviem vám, bolo fialové, červené, modré , hocijaké, len nie také ako by malo. Opuchlo jej to a ledva chodila. Prišla domov, a jej mama nič. Povedala jej, že spadla a ona stále nič.
" Nemôžem stúpiť na nohu!" Ona nič.Bolo to divné. Tá moja by už robila obrovskú vedu a obskakovala by ma ako slúžka. Jej mama to nakoniec zhodnotila len pár slovami: " Vidíš, aká si nemotorná. L.(akože ja) by určite nespadla. " Vtom mi prišlo strašne ľúto. Jej mama zrazu rozprávala o mne namiesto toho, aby sa venovala svojej vlastnej dcére. Videla som ako sa Lenkine oči naplnili slzami. A tak sme len potichu vošli do jej izby. Jednoducho sme na to zabudli a začali sme sa baviť úplne o inom.
Utkvelo mi to v pamäti a nemohla som ani spať. Spomenula som si na veľa takých dní u Lenky, keď jej rodiča boli úplne ľahostajní. A ani nehovorím o ich večných slovách: " naša hlúpa Lenka, ona nič nevie, ále ona neni na nič súca, škaredá, ona nič nevie,..." Ako môže mať potom sebavedomie? Ako, keď každý deň počúva len to aká je hlúpa, zlá, škaredá,..
Tak som si uvedomila, aká som vďačná za svoju skvelú rodinu. Rodinu, ktorá ma vždy podporí a podrží. Samozrejme, aj moji rodičia majú svoje " muchy", veď len nedávno som písala o svojom otcovi. Áno, je stále taký ako som písala, ale ani zďaleka sa nedá porovnať s tým Lenkinym. Takže po tomto víkende som pochopila akú skvelú mám rodinu. Súrodencov, starých rodičov, rodičov,..
Už sa nebudem sťažovať, a keď, tak minimálne. Hlavne sa nebudem sťažovať pre úplne hlúposti, bez ktorých si aj tak vystačím. Začínam sa tešiť z maličkostí a z vecí, ktoré boli pre mňa doteraz samozrejmosťou. Zistila som, že pre všetkých samozrejmosťou niesú. Nebudem už tá hnusná, po materiálnyvh veciach bažiaca baba. Už viac nie. Je to možno aj také oneskorené novoročné predsatvzatie. Tešiť sa z toho, čo mám a nie sa sťažovať na to, čo nemám. Hold. Skončila som

A vám len prajem, aby ste boli tiež hore. Možno aj ste, len si to neuvedomujete. Tak otvorte oči! :) ( alebo skôr mysle, duše a srdcia). Vážte si, čo máte, lebo ani nebudete vedieť ako a bude to fuč. ;)

Vaša Lullys
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dollie :) Dollie :) | Web | 9. ledna 2012 v 16:55 | Reagovat

och.krásne si to napísala. Tej kamarátke vobec nezávidím,som rada,že mám takých rodičov ako mám .. aj keď tiež majú svoje muchy(ako asi každý) .. ja mám práve teraz obdobie kedy sa cítim byť dole,s každým sa hádam alebo to proste neklape a to ma strašne mrzí.. ale možno som tiež niekde hore a len to nevidím,ja už vážne nič neviem ..

2 maly-introvert maly-introvert | Web | 9. ledna 2012 v 17:31 | Reagovat

Zaujímavý článok. A celkom aj plnohodnotný. Páči sa mi, ako si si uvedomila, že to čo máš dnes, nemusíš mať už zajtra. Je správne vážiť si všetkého dobrého, čo máme... a väčšinu vecí považujeme žiaľ za samozrejmé ako je už spomínaná voda, jedlo, teplo domova, zdravie, rodina, priateľia, vzdelanie...

Ja sa snažím byť vždy niekde v strede...lebo pád z hora bolí viac :D. Žijem si spokojne, na školu sa budem asi vždy sťažovať, že je toho veľa(akoby nie, hned dnes sme sa dozvedeli, že v stredu píšeme 3 písomky), ale snažím sa to brať s úsmevom.. Keď mi nejde o život, nejde mi o nič .

Keď podržíš svoju kamarátku, dokážeš jej zaceliť rany, ktoré jej iný zaceliť nedokážu. Na vine nie sú jej rodičia/nepriamo/, ale o tom už niekedy inokedy ;)

3 lenkafashion lenkafashion | 9. ledna 2012 v 18:07 | Reagovat

Pekný článok ! ;)

4 lullys lullys | 9. ledna 2012 v 18:08 | Reagovat

[1]: neboj sa, všetko bude dobre :)

[2]: No, to s tým stredom máš vlastne úplnu pravdu. A ten pád - ten som si fakt neuvedomila, ale je to taktiež úplna pravda, veď už sa mi to stalo strašne veľa krát. A s tou školou,noo...to je jasné..to pozname :D

Tak teda, vidno, že ty si už niekde úplne inde ako ja :) A zato ti veľmi ďakujem, lebo aj ja sa učím a vždy si rada prečítam komentár k veci a hlavne taký, nad ktorým sa skrátka musím zamyslieť ;)

5 Savannah Savannah | Web | 9. ledna 2012 v 18:37 | Reagovat

Tak tej Lenky mi je naozaj ľúto, musí byť hrozné, keď sa o ňu rodičia nezaujímajú. Moji rodičia sú až prehnane starostliví. Vďaka za skvelý článok...dosť si mi otvorila oči. Musím si viac vážiť to, čo mám. :)

6 Mrs.Caroline Mrs.Caroline | Web | 9. ledna 2012 v 18:52 | Reagovat

Tý holky mi je moc líto. Mám kamarádku a ta to má podobné. Vždy když u ni jsem a ona nemá uklizeno tak ji máma řekne: Proč nemužeš být jako Karolínka? Ta má v pokoji vždy naklizeno a ustláno a všechno oblečení ve skříni. Ty si fakt husa nemožná. Ale to jsem se pak neudržela a řekla ji že kdyby nebylo mé mámy, která by mi to uklidila tak je tam bordel :D

7 Alice K. Alice K. | Web | 9. ledna 2012 v 19:13 | Reagovat

Je to fakt pěkně napsaný článek a chudák tvoje kamarádka.To já řeknu mamce, že mám asi zlomený prst a ona že to bude v pohodě, že přeháním a vezmě mě k doktorce až to je vážné. ./ Neříkám, že moje mamka je stejná jak od tvojí kamrádky jenom v něčem podobná :/

8 Wíí Wíí | Web | 10. ledna 2012 v 13:22 | Reagovat

Dobře, né dobře, výborně napsaný článek. Byl v něm cit. Mám podobnou mamku, jako tvoje kamarádka, ale kdyby šlo o něco vážnýho, rozhodně by nad tím nemávla rukou.

9 Elie ♥ Elie ♥ | Web | 11. ledna 2012 v 19:22 | Reagovat

Skvělí článek. Chudák kamarádka.Já i když na rodiče nadávám, tak jsem za ně ráda. Vždycky když vidím něco takového dojde mi, že moje problémy jsou nic, proti problémům jiných lidí.

10 Bonnie Paranoid ♥ Bonnie Paranoid ♥ | Web | 12. ledna 2012 v 21:45 | Reagovat

To znám, no, máma je někdy taky taková, ikdyž asi ještě trošku jinak....

11 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 6:58 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

12 Flixie Flixie | Web | 13. ledna 2012 v 23:26 | Reagovat

ten začiatok .. bolako vytrhnutý z nejakého úžastného denníku .. v tomto prípade .. z tvojho denníka :) .. Ano niekedy si ani ja nevážim to čo mám a to je rodina .. a presne aj  ten domov ...A určite by som nechcela byť na mieste tvojej kamarátky :/ ... je mi to ľúto .. aj keď si myslím že som na tom najhoršie .. ale predsa to moje "najhoršie" nie je nič .. oproti tým ....... :)

13 Dem Dem | Web | 14. ledna 2012 v 12:14 | Reagovat

dokonalo napísané....Máš talent..ale hlavne je to naozaj pravdivé a je mi lúto tej Lenky,moja mama by ma už takisto lutovala a obskakovala ma...no je to proste divné...:)

14 Miša & Paťa Miša & Paťa | Web | 14. ledna 2012 v 14:40 | Reagovat

Vôbec som nečakala, že v tom nájdem až taký zmysel. Naplnilo ma to a práve som si uvedomila, že možno nemám všetky veci na svete ale mám rodinu. Asi by som sa mala ísť ospravedlniť mame. (včera sme sa pohádali) :) Ďakujem veľmi pekne napísané

15 Miša & Paťa Miša & Paťa | Web | 14. ledna 2012 v 14:41 | Reagovat

[14]: PS: Zmeň si nás s °Lilo° na M&P, ak teda ostávaš. :D

16 Kiki Kiki | Web | 14. ledna 2012 v 20:55 | Reagovat

naozaj krásny článok :) pšli ho do nejakého časopisu do IN teda neviem ako sa to volá po novom..

17 Lu Lu | Web | 9. dubna 2012 v 12:05 | Reagovat

Hm, zaujímavé. Aj ja som sa už nad týmto párkrát zamýšľala. A je smutné, že Lenkiní rodičia sa k nej tak správajú. Veď rodičia , keď majú deti, ľúbia ich, tak ako sa k nim môžu tak správať?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama